Milan Polášek: JOGA - jama a nijama

Dóležitým prostriedkom na trvalé nastolenie vnútorného pokoja je pravdivé poznanie príčin napátia a ich objektívne zhodnotenie. Na tento účel slúžia etické kritériá, ktoré sú v joge známe pod názvom jama a nijama.

Nie sú to príkazy a zákazy týkajúce sa správania. Akékol'vek diktovanie a vynucovanie sú joge cudzie. Ponúka sa tu len možnost orientácie, často odpoved' na problém, ktorú človek už tuší, ale nemá ju ešte ujasnenú. Joga ponúka svoje etické hl'adiská ako pomócku k sebazdokonal'ovaniu, a nie ako „prikázania vyššej moci". Jednoducho je v záujme samotného jednotlivca, aby žil v duševnej pohode, aby neškodil sám sebe.

Etické rady jogy v nijakom prípade nepoznajú „musíš" a „nesmieš'. To by opet viedlo k napetiu. Treba ich pochopit rozumom a prijať citom. Len tak móžu človeka obohatit a pomáhat mu pri riešení konfliktových situácií. Jogista sa nemá stále kíčovite pozorovat a kontrolovat, či náhodou niečo neporušuje. Stačí, aby sa zavše, najmá ked' pociťuje nepokoj, nezaujato zamyslel nad príčinami svojho stavu a pokúsil sa pozriet na seba z hl'adiska jamy a nijamy.

Uvedieme si niektoré pravidlá:

Ahinsa - znamená neubližovat. Toto etické pravidlo je príznačné pre mentalitu Indov a móžeme ho nájsf v najrozličnejších filozofických i náboženských učeniach Indie. Z hl'adiska jogy sa ubližovanie pokladá za jednu z príčín narušenia vnútornej rovnováhy človeka. Nikto nemá rád, ked' mu niekto ublíží - či už slovom, alebo činom - a preto nosí v sebe hlboko zafixovaný poznatok, že ubližovanie je zlé. Ak ublíží on sám, dostáva sa do rozporu sám so sebou: robí niečo, s čím sám nesúhlasí. Takéto klesnutie vo vlastných očiach, zhoršenie mienky o sebe samom vede k zníženiu úrovne duševnej pohody, k nepokoju, nervozite a zlosti. A to sú stavy nežiadúce.

Nebudeme zabiehat do psychológie, ale radšej si uveďme, ako joga radí vyhnút sa ubližovaniu. Predovšetkým nemáme ublížit činom, slovom ani myšlienkou. Aj zlá myšlienka, ktorú v sebe živíme, nás tiesni, stojí nás mnoho energie. Preto by sme sa takým myšlienkam malí všemožne bránit, neposkytovat im živnú pódu, nerozvíjat ich. Netreba si to však vysvetl'ovať ako násilné potláčanie vnútorného nutkania k zlosti a agresivite. To by mohlo viesť len k vystupňovaniu napetia. Lepšie je pokúsit sa posúdit svoj postoj z pohl'adu nezainteresovaného pozorovatel'a, porovnat si, ako sa tento postoj zhoduje s našou predstavou o ušl'achtilom I'udskom konaní. Vždy móžeme proti zlej myšlienke postavit myšlienku dobrú, vzdat sa prvej a stotožnit sa s druhou. Niekedy je dobré uvažovat aj o výroku Karla Čapka:

„Keby sudcovia všetko vedeli a všetko poznali, vóbec by nemohli súdiť".

Ved' nikto nemal možnost vybrať si rodičov, genetický kód ani prostredie, ktoré ho sformovalo. Zlost a agresivita sú len prejavmi nedostatku poznania. Jogíni sa dokonca varovali vyslovit o niekom, že je zlý - hovorili, že je nevedomý.

Satja - znamená pravdivost.

Asteja, aparigraha - tieto dve požadavky jogovej etiky znamenajú nehnať sa za bohatstvom, kariérou, nekradnúť, nehromadiť majetok a nebrať úplatky.

Brahmačarja - vyjadruje poznanie, že podľahnúť telesným náruživostiam a vášňam vedie človeka k úpadku.

Šauča - znamená pestovať čistotu tela, citov a myšlienok.

Santóša - znamená spokojnosť. Za každých okolností si udržať pokojnú myseľ a nadhľad.

Tapas - je sebadisciplína, sebaovládanie.

Svádhjája - je sebapoznanie.

Išvara pranidhána - je poslušnosť hlasu svojho svedomia. Nabáda nekonať proti svojmu presvedčeniu.

Zpět